
- 3.00 — Nočné vigílie
- 7.00 — Ranné chvály
- 9.00 — Modlitba cez deň
- 11.00 — Slávnostná svätá omša
- 18.00 — Slávnostné vešpery
- 20.00 — Kompletórium
Svätý Benedikt z Nursie, patriarcha západného mníšstva a patrón Európy, žil v náročnom období prelomu 5. a 6. storočia, charakterizovanom rozpadom spoločenských štruktúr Rímskeho impéria a stupňujúcim sa náporom barbarských národov. Vďaka chýre o jeho svätom živote sa k nemu pridávali ďalší záujemcovia o mníšstvo a tak sv. Benedikt začína zakladať kláštory, z ktorých najvýznamnejším sa stalo opátstvo Montecassino. Na sklonku svojho života spísal Regulu, ako svoj duchovný testament — výsledok celoživotnej skúsenosti.
Podľa tradície svätý Benedikt zomrel 21. marca 547 a v tento deň sa každoročne v liturgii slávi jeho prechod do neba. Keďže tento sviatok pripadá vždy do obdobia Veľkého pôstu, mnísi zvykli sláviť ešte druhý sviatok — 11. júl, deň prenesenia jeho relikvií do opátstva Saint-Benoît-sur-Loire. Práve tento deň je zasvätený sv. Benediktovi aj vo všeobecnom kalendári Rímskej cirkvi.
V roku 1964 vyhlásil pápež Pavol VI. svätého Benedikta za patróna Európy. Toto vyhlásenie opätovne potvrdil aj bl. Ján Pavol II., keď v roku 1980 vyhlásil spolu zo sv. Benediktom za spolupatrónov Európy aj svätých slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda.